Dom svojou líniovou hmotou a priečelím nadväzuje na tradičnú vidiecku zástavbu okrajovej časti Bratislavy. Je postavený na mieste pôvodného rozobraného domu, z pôvodného priznaného režného muriva, ktoré tvorí aj jeho hlavnú interiérovú charakteristiku. Samotné členenie domu je inšpirované trojdielnym slovenským domom, kde centrálnym priestorom sa stáva „pitvor“ orientovaný do záhrady, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Výrazným konštrukčným prvkom je aj tvarovanie krovu, ktoré umožňuje prístup východného svetla pomocou svetlíkov tak, aby nenarúšal pohľadovú kontinuálnu plochu strechy zo záhrady.

Zrkadlenie tradície

recenze Laca Bartka

Rodinný dom od architekta Martina Skočeka je situovaný v bratislavskej mestskej časti Vajnory, ktorá si zachováva svojráznosť dediny v meste. Prostredie s tradíciou, miešané so súčasnými intervenciami, je hybnou silou uvažovania architekta, ktorý si kladie otázky pre urbánne/rurálne rozhranie. Objekt, obklopený heterogénnymi susedstvami, nachádza svoj výraz v protoarchitektúre. Architektonický výraz je vyskladaný na integrite vzťahov hmota vs. miesto. Fenoménmi návrhu sú historická stopa a jej súčasná interpretácia, práca s prírodnými materiálmi a remeslo.

Novostavba rodinného domu zachováva pôdorysnú stopu a architektonický ráz pôvodného objektu, ktorý nebolo možné zachovať po posúdení statických defektov – pričom architekt mal pôvodne záujem o fyzické zachovanie pôvodnej stavby, do ktorej by autorsky len vstúpil. Martin Skoček sa rozhodol pre súčasnú interpretáciu tradície, keď pôvodný objekt rozobral a recykluje ho v novej stavbe, a jeho dielo zapadá do mozaiky historickej stopy Vajnor. Rozsahom malý objekt v sebe integruje koncentrované uvažovanie o podstate architektúry. Fyzická podstata objektu stelesňuje autorské premýšľanie architektúry. Výsledné dielo je nositeľom mnohovrstevných atribútov – zhmotnenie kultivovanosti, citu, sémantiky, vzťahu k miestu.

Architekt v dome kóduje moderný pohľad na tradičný vidiecky dom Vajnor, keď vrství redefinovanú priestorovú osnovu a remeselné spracovanie. Architektúra domu je ukotvená v poznaní „starého“, pričom mechanicky nenapodobňuje a autonómna v nekompromisnosti „nového“, keď originálne prezentuje poznanie a pochopenie súvislostí a vzťahov. Architekt originálne modifikuje figúru rezu domom.

Dom nadväzuje na pôdorysnú i rezovú siluetu pôvodného domu. Novostavba je moderným modelom tradičného vidieckeho domu s ústrednou spoločenskou miestnosťou, ktorá má po stranách súkromné izby. Architekt rozvíja tému vnútorného otvoreného priestoru v obryse vonkajšieho východiskovo predurčeného plášťa, keď vynecháva obvyklý strop medzi obytným priestorom a krovom, a komponuje prevýšené priestory. Dômyselne pracuje s rozhraniami priečnych rezov objektom – aditívne k sebe radí priestorové sekvencie. Ústrednému prevýšenému spoločenskému priestoru (stodole) vpisuje intaktný kubus s emporou. Postranným súkromným izbám a ich zázemiu vpisuje rezovú figúru „dom v dome“, čím sleduje svetelnú a environmentálnu pohodu priestorovej skladačky. Výsledkom je vyvážená geometrická kompozícia, ktorá v sebe integruje sofistikované prevedenia remesla.

Architekt recykluje pôvodný dom bez sentimentu – kompletne ho rozoberá a nanovo z pôvodnej tehly vystavia obvodové múry a deliace priečky, pričom tehla ostáva primárne pohľadová, bez ďalšej povrchovej úpravy. Prosté plochy zo starých tehál nadobúdajú dekoratívny charakter, ktorý odkazuje na Semperovo učenie o pôvode konštrukcií. Pozdĺžnu stenu obvodového plášťa, ktorá je orientovaná do záhrady, otvára veľkoformátové presklenie s dômyselným riešením detailu epistyla, čím sa symbioticky prelína interiér s exteriérom. Nad odvodovým plášťom, ktorý je kombináciou tradičného masívneho obvodového múru a subtílnej veľkorysej membrány skla, levituje drevený krov – lomená plocha, ktorá sofistikovaným spôsobom odhmotňuje tradičné poňatie typológie krovu.

Výsledné dielo je novodobý hardware moderného domu čerpajúceho a nadväzujúceho na historický vývoj vidieckeho domu so zrelosťou poznania a remeselným fortieľom. Autor si ctí prácu s architektonickým prázdnom interiéru. Interiér preberá estetiku „hrubej stavby“ – všetky povrchy (tehla, vápenná omietka, betón, kov, drevo) sú bez sekundárnej povrchovej úpravy. Software vybavenia domu mobiliárom ostáva otvorený a je premenný v čase.

Záhrada je koncipovaná „in situ“ a sú do nej vkladané nové vrstvy – objekt bazéna, exteriérové sedenie, doplnená zeleň, uličné oplotenie.
Architektúra domu prezentuje senzitivitu architekta a prezentuje jeho vzťah k pôvabu a súzneniu materiálov a konštrukcií, z ktorých reflektujúc okolie vystavia telo architektúry a jej priestory. Novostavba reprezentuje civilnosť, harmonické vzťahy medzi vnútrom a vonkajškom, súlad minulého a súčasného, krásu v pravdivom prostredí pre život.

Dom V
Miesto: Vajnory-Bratislava, Slovensko
Autor: Martin Skoček
Spolupráca: Lucia Uhnáková, Marián Krajči, Jánoš Kállay
Záhradná architektúra: Labak
Projekt: 2016–2017
Realizácia: 2017–2019
Zastavaná plocha: 183 m²
Podlažná plocha: 156 m²
Foto: Matej Hakár
www.martinskocek.sk