Ešte v 17. storočí bolo veľa miest prevažne drevených, no po skúsenostiach s Veľkým požiarom v Londýne v roku 1666 a so sériou požiarov vo veľkých amerických mestách ako San Francisco (1851) či Chicago (1871) sa ľudia začali drevu v mestách vyhýbať a bolo postupne vymenené za tehly, betón či oceľ. Lesy, ktoré boli mnohé storočia systematicky vyťažované dostali väčšiu ochranu a drevo sa v stavebníctve na dlhú dobu dostalo do úzadia. Ako je možné, že sa dnes dozvedáme správy o dreve ako o materiály budúcnosti, nepoučili sme sa? Zmenilo sa niečo?

Drevo – materiál budúcnosti

Téma globálnych klimatických zmien začína s narastajúcou urgenciou zaujímať čím ďalej, tým väčšie publikum. Sektor výstavby a rozvoja sa podieľa na približne 40 % svetovej produkcie CO₂ emisií a využíva 36 % spotrebnej energie. Jedna z možností, ako tento podiel rapídne znížiť, je využívať drevo ako stavebný materiál vo väčšej miere. Zo štúdií vyplýva, že pri výstavbe bežného bytového domu s použitím dreva sa v porovnaní s kombináciu betónu a ocele ušetrí až 31 % CO₂ emisií. Ďalší pohľad, ktorý treba zohľadniť, je, že drevo samo o sebe je skladisko CO₂, ktoré na seba strom naviaže keď rastie. Preto ak túto budovu postavíme z dreva, nielen že ušetríme CO₂ potrebné na produkciu betónu a ocele, ale táto budova sa sama stane úložiskom CO₂ a svet tak aktívne zlepší.

Druhým dôvodom je, že drevo ako stavebný materiál prechádza vývojom a zažíva svoju revolúciu v podobe masívneho dreva. Na popularite naberajú najmä dva druhy drevených masívnych konštrukcií, CLT a glulam.

PRÉMIOVÝ ČLÁNEK

Chcete číst dál?